Môj pohľad na svet.

Svet po útokoch na dvojičky sa zmenil od základu. Oficiálny boj proti teroru, trvá už 15 rokov, no terorizmus je na ťažkom vzostupe. Džihádisti za tých 15 rokov stihli obsadiť množstvo území, používajú moderné zbrane, ktoré dokážu, nielen čeliť armáde, ale dokonca postupovať. Ja som si vždy myslel, že keď proti niečomu bojujem, všetkými dostupnými prostriedkami, mám na to dostatočné zdroje, kvalitne vycvičenú obsluhu výzbroje a dobre vyzbrojených a vystrojených pešiakov, tak za mnou budú nejaké viditeľné výsledky. No ja žiadne nevidím. Teda vidím, ďalších vyše sto mŕtvych vo francúzskej metropole. No tak, keď sú taký neschopný (rozumej globálna elita) tak by tých vodcov bolo treba vymeniť schopnými, no nie? Alebo, žeby bol problém niekde inde?

Prišli sme o množstvo našich práv a slobôd, ale zem sa na počudovanie nepodobá na oázu pokoja, ako nám to neustále sľubovali. Celý svet sa odel do francúzskej trikolóry, celý svet sa modlí za obete teroristického aktu, ktorý je odsúdenia hodný a každému človeku s kúskom empatie to musí byť ľúto a mal by súcitiť s pozostalými. No ja si ale dobre pamätám, ako sa zachoval francúzsky satirický a humoristický časopis Charlie Hebdo. Ten zas až taký empatický a súcitný nebol s obeťami teroristickej akcie, kedy v dôsledku spadnutia lietadla s Ruskými dovolenkármi, vracajúcimi sa z Egypta do Petrohradu zomrelo mnoho ľudí, medzi ktorými boli ženy a deti. Ten v tejto súvislosti nakreslil zopár odsúdenia hodných karikatúr. Bol to vrchol cynizmu. Taktiež sa vtedy celý svet neodieval do Ruskej trikolóry a žiadny so svetoznámych ľudí zo sveta showbiznisu, športu atď. sa nemodlil za obete. Naopak, práve menovaný francúzsky časopis si z tejto udalosti robil srandu. Na to sa už však nik nepamätá a taktiež už nik nepozrie na tie stovky a tisíce mŕtvych nevinných obetí každý deň po celom svete, ktoré sú obeťami vo vojnách, ktoré nevytvorili. Ktoré sú obeťami hladomoru a chorôb. Ktorých jediná chyba bola, že sa narodili na obrovskom ložisku medi, ropy, alebo zlata. A toto je zas vrchol nášho pokrytectva (ako si aj myslieť, že prichýlením, neasimilovateľného obyvateľstva do toho regiónu sa všetci budeme mať dobre a budeme žiť šťastne, až kým nepomrieme, okrem toho, že sme pokrytcami sa staneme ešte aj hlupákmi)

Pýtam sa teda, kto má nad nami takú moc, aby nám diktoval, kedy sa máme smiať, kedy máme smútiť, kedy sa máme modliť. Čo máme vidieť a pred čím zavierať oči. Kto nám káže, koho máme mať radi a kto si zaslúži náš obdiv a kto naopak nie. Nezdá sa vám to ako v televízii v nejakom sitcome, alebo zábavnej relácii. Tam tiež ukazujú, ako máme reagovať, pretože si o nás myslia, že sme primitívny idioti. A my sme!

Bojujeme jeden, proti druhému, riešime množstvo nepodstatných vecí v našich životoch. Vidia v nás len kopu zaostalých niemandov, s ktorými treba manipulovať, ovládať ich a vládnuť im. Pretože si myslia, že to nedokážeme sami. A my to vážne nedokážeme a dokonca ich o to ešte aj prosíme, aby nám vzali aj tie posledné kúsky našej slobody. Tu sa mi vynára výrok amerického prezidenta Bejamina Franklina ,,Tí, čo sa dokážu vzdať základnej slobody, aby získali trochu dočasnej bezpečnosti, nezaslúžia si ani slobodu ani bezpečnosť“. Sme slepý, hluchý, bezcitný, pajáci, ktorý skáču ako pán povie a tí, ktorý majú to ,,šťastie“ dostanú za to aj odmenu od svojho pána a pôjdu do médií papagájovať tie kulty pravdy v duchu politickej korektnosti, tie dookola omieľané mantry o tom čo je pravda. Stále a stále nám vravia, že existujú len dve cesty. Začal stým kedysi Bush. Buď pôjdeš s nami, alebo proti nám. Buď budeš s nami, alebo s teroristami. No a takto sa používa Newspeak, podľa Orwellovho románu ,,1984“ v realite 21. storočia.

No lenže ja som ľudská bytosť. Ja nie som robot fungujúci na princípe binárneho kódu. Pre mňa neexistujú len dva výsledky, logickej nuly a jednotky. Ja sa neviem a ani nechcem rozhodovať medzi dvoma voľbami, keď viem, že ich mám nekonečne veľa. My všetci ich máme. Ja sa nebudem smiať s davom, keď ja smútim a ja nebudem smútiť s davom, keď ja sa radujem. Taktiež si nebudem odievať francúzsku trikolóru, pretože ja chcem nosiť farbu celej planéty. Tou farbou je svetlo. Ja nebudem veriť v žiadne vymyslené náboženstvá dané nám nie bohom, ale práve tými bábkovodičmi. A všetky sú vytvorené, len a len kvôli tomu, aby sme nevideli multidimenzionalitu našich životov. Ja sa odmietam spolupodieľať na tomto chaose, nazývanom tak vznešene ,,Nový svetový poriadok“. Ja sa odmietam správať ako robot. Ja odmietam byť muslim, kresťan, budhista, alebo ateista. Ja odmietam byť Charlie Hebdo, Ja odmietam byť s vami a aj proti vám. Ja odmietam príjímať utečenov, keď sme v našej bezohľadnosti a obrovskom individualizme zabudli prijať vlastných občanov. Ja odmietam byť zástancom deviantných pseudoumelcov typu ,,Pussy Riot“. Ja odmietam byť poslušný občan. No neodmietam, byť človekom a ľudskou bytosťou, ktorá prijíma následky za svoje rozhodnutia.

Nebudem sa rozhodovať či červená, alebo modrá. Keď aj tak viem, že o všetkom je už dávno rozhodnuté. To nie je o Obamovy, alebo Putinovy. To nie je o tom porovnávaní si, kto má väčší a kto ďalej doští. To všetko je o vojne o vystrašenom a lepšie kontrolovateľnom obyvateľstve. To je o smrti nevinných ľudí. To je o bohatých, čo získajú opäť väčšiu kontrolu nad obyvateľstvom. To je o zredukovaní populácie. To je o nás. Poslušné a vystrašené obyvateľstvo privíta nového pána, ktorý nás vyslobodí a potom už na zemi zavládne len harmónia, mier a láska. Ha-Ha nebuďte smiešny. Táto hra, ktorá sa volá politika a tie bábky v nej figurujúce sú len vykonávači vyššej moci. Táto schéma je na zemi a opakuje sa tu už po tisícročia a verte, nie je to náhoda, že je to tu zas. A výsledok je tiež stále ten istý a tiež verte, či nie, nie je to náhoda.

Svet ako sme ho spoznali skončil a plátno ide pomaly dole. Odhaľuje sa skutočná podstata tejto fikcie, ktorú nazývame demokracia. Feudalizmus sa nikdy neskončil. Musíme urobiť rázny krok, aby sme dali jasne najavo, že sme ľudské bytosti a nie otroci. Že my a len my sami sme pánmi svojich životov. Že nie sme len tupé nádoby do ktorých môžu nahádzať otrávené jedlo a potom z televízorov príde ,,zákusok“ v podobe hovna. Že nie sme majetkom nadnárodných korporácií, ktoré nás zderú z kože, aby sme mali na tie nepodstatné veci, ktoré nás robia šťastnými. Treba dať najavo že nie sme ľudské zdroje, ale ľudské bytosti. Musíme vystúpiť z radu všeobecne uznávaných ,,právd“ a začať sa rozhliadať okolo seba. Odmietať sa zúčastňovať na ,,rozhodovaní“ vo voľbách medzi 2 alebo 20 kopami hnoja. Samy viete veľmi dobre, že tá fraška je smiešna. Musíme si uvedomiť, že pravidlá pre hru boli dané a sú stále platné. My nemôžeme zmeniť svet, pokiaľ najskôr nezmeníme samých seba.